Race Report: Spartan Beast na Záhorí

Report zo Spartan Beast na Záhorí

Pred týmito pretekmi som mesiace trénoval síce pravidelne, ale skôr pre zdravie – rozumej ľahké behy do 60min + posilňovanie.

Chcel som si overiť koncept, ktorý zastávam, že keď trénujem pravidelne, dá sa do formy dostať relatívne rýchlo.

Dva mesiace pred týmito pretekmi som začal navyšovať bežecké tréningy. Postupne som ich stupňoval (no dobre, nie postupne, proste som skočil z týždňa na týždeň z 50km na cca 70km, ale potom už postupne). Zároveň som zaradil fartleky a tempový beh.

Mesiac pred pretekmi som začal uberať zo silových tréningov, pretože som nestíhal regenerovať navyšujúcu sa intenzitu behov.

Tiež som zaradil jeden kombinovaný tréning týždenne, kedy som striedal silové prvky s behom.

Týždeň pred pretekmi som si dal aj 33km beh, ktorý s tréningom nemal ani tak nič spoločné, skôr to bolo pre sebavedomé, že zvládnem byť dlhšie na nohách (keďže moje long Runy boli stále okolo 90 minút). Našťastie som to zvládol v pohode a týždeň pred pretekmi som sa v tréningoch veľmi neobmedzoval. Len intenzívny beh v stredu/štvrtok som zamenil za ľahký výklus.

Deň pred pretekmi:

Aj keď bol tento Spartan Beast nezvyčajne rovinatý, vedel som, že nebude zadarmo. Obavy som mal hlavne z bežeckej časti, ale aj z niektorých silových prekážok a 3m steny, s ktorou som sa naposledy pasoval niekoľko minút.

Ešte deň pred pretekmi som zvažoval, či na to pôjdem. Stojí mi to za to? Pred tým som chodieval na preteky s tým, že som si veril. Mal som natrénované .Teraz mi táto viera chýbala, pretože v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi som behal o dosť menej.

Zopakoval som si ešte hod oštepom, dal ľahký beh s pár šprintami na 100m nech svaly nie sú priliš uvoľnené. Vo fitku som ešte skúsil pár mŕtvych ťahov, čo sa mi doteraz pred pretekmi vždy osvedčilo.

No nič. Pobalil som sa. Spravil som si raňajky na cestu (vločky, banán, protein. Hlavne sacharidy a bielkoviny, vynechal som v nich orechy, ktoré bežne používam), do bežeckého ruksaku naložil gély, 2-3 na hodinu, a spravil som si aj obed pretože sa nerád spolieham na to čo (ne)dostanem kúpiť vo festivalke.

V deň pretekov:

Ráno budík o 4, cesty prázdne. Počas cesty som popíjal vodu a kávu (potrvpím si na doma pripravenú 🙂 ) a raňajky som jedol cestou.

Dorazil som načas a tak som mohol nasať atmosféru. Narozdieľ od iných pretekov sme mali rozcvičku v podobe 3 kilometrovej prechádzky z parkovacieho miesta na štart – a že to bolo krásne prostredie borovicových lesov. Atmosféru dopĺňali rôzne jazyky ľudí presúvajúcich sa na štart – mám rád ten pocit, byť medzi ľudmi bez potreby komunikovať s nimi ako keď si sadneš v kaviarni, počúvaš  ich rozprávať sa, ale nezapájaš sa.

Pred štartom som si dal ešte rozcvičku, nejaké tie rovinky v pretekovom tempe, aktívny strečing a pozdravil kamarátov.

Preteky:

Štartoval som v prvej vlne s elitnými pretekármi, čo bolo pre mňa nové a zároveň mi to umožnilo vedieť sa porovnať.

Do cca. 5 km som mal vedúceho bežca na dohľad, čo má prekvapovalo. Tiež ma potešilo, že nohy fungovali nejak lepšie – asi adrenalín.

No od 7km sa mi začínali drať tenisky o päty a vedel som, že bude zle.

Pri tom behu som si ale ani veľmi nevšimol pľuzgiere, horšie bolo, že mi aj prsty narážali na špičku. Akoby som mal chodidlá o číslo väčšie (alebo tenisky menšie) …

Do polovici bola časť značne bežecká. Bolo tam len zopár ľahkých prekážok, nízke steny a prišlo prvé ruckovanie. Vôbec sa nešmýkalo a tak som sebavedome šiel cez 2 úchyty.. a odrazu som bol na chrbte na zemi a čakalo ma trestné koliečko.

Už som len videl ako má predbiehali 4-5 bežci.

Nedaroval som im to, bežecky som bol na tom lepšie. Výživový plán s gélmi som dodržiaval takže energie bolo dosť a znovu som ich dobehol.

Prišla 3m stena, tak som si len vravel „smelo do nej“… A podarilo sa! Na prvý pokus, akurát som trochu zatrepal nohami a bežal som ďalej. Veľmi ma to povzbudilo a v mysli som prepol pretekový mód.

Prišli ďalšie prekážky kde som môj časový náskok vymazal chybou na balanse. Znovu naháňačky a dobiehanie pretekárov 😀 Podarilo sa mi ich zase dobehnút a spraviť si pár sekúnd náskok, ale to nestačilo, pretože konečné 2 kilometre boli plné prekážok, ktoré mi dali zabrať a spomalili ma oveľa viac ako iných.

Keď som dobehol ležérne do cieľa, vôbec som nečakal, že sa mi v age group podarí umiestniť na 2. mieste, 16. celkovo.

Celkové umiestnenie má celkom potešilo a aj inšpirovalo, pretože pokiaľ by som mal natrénované ako v minulosti, možno by som sa umiestnil v top 10.

Každopádne som si preteky užil, členitý terén zafúkaný pieskom pôsobil ako na dovolenke. A teraz ešte regenerujem lebo rebrá niekde dostali zabrať čo som pocítil až neskôr večer.

V cieli potešil obed z domu. Bez čakania v radoch, s istotou, že si pochutím, a za zlomok ceny 🙂 Niekto skončil len s banánom v cieli až do neskorého večera. (Hummus, zelenina, kaiserka, sójový falafel, kečup)

Takže stačili 2 mesiace na prípravu?

Myslím si, že áno. Na vrcholovú formu to nebolo, ale viem si predstaviť nastaviť si tie tréningy lepšie, čo by určite pomohlo.

Pokiaľ trénuješ pravideľne, je relatívne ľahké formu vyladiť.

Bol pre teba článok prínosný?

Aby boli články pre teba prínosné, musia byť zrozumiteľné a aplikovateľné, čo v praxi znamená, že za každým jednoduchým odporúčaním sú hodiny strávené nad štúdiami a skúsenosti z praxe. Preto budem rád ak článok budete zdielať ďalej a tým podporíš nie len moju tvorbu, ale môžeš inšpirovať aj iných k zlepšeniu kvality ich života.